Ladislav KLÉRI - Sieň slávy kulturistiky a fitness na Slovensku

Ladislav KLÉRI – historicky prvý Majster športu v kulturistike

Igor KOCEK: Kto si spomenie, ten určite bude so mnou súhlasiť ak poviem, že prakticky až do víťazstva Petra STACHA na 1975 IFBB Majstrovstvách Európy, nebolo v bývalom Československu väčšej hviezdy v kulturistike ako Ladislav KLÉRI (narodený v roku 1942). Jeho výsledky boli tak výnimočné, že mi o nich neustále rozprával môj prvý tréner Šaňo ŠVARBALÍK a keď sa v Košiciach, alebo v blízkom okolí, konala súťaž v kulturistike, organizátori Ladislava KLÉRIHO pravidelne pozývali ako čestného hosťa.
Výnimočnosť Ladislava KLÉRIHO potvrdzuje aj fakt, že mu v roku 1974, ako historicky prvému kulturistovi v našich športoch, udelili titul Majster športu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo Ladislavovi KLÉRIMU právom patrí miesto v Sieni slávy kulturistiky a fitness na Slovensku.

Kto je Laco KLÉRI?

Rodák z dedinky Perín – Chym neďaleko Košíc začal s kulturistikou po vážnejšom zranení kolena na dnešné pomery neskoro. Vo veku 25 rokov, keď sa zranil na jednom z futbalových zápasov. Futbalu sa totiž venoval pred vojenčinou, počas vojenčiny v Českých Budějoviciach a aj po návrate do Košíc, ale až zranenie ho priviedlo k posilňovaniu. Rehabilitácia s činkami mu počas roku 1967 pomohla, veľmi rýchlo sa zotavil a krátko na to už pravidelne trénoval v legendárnej činkárni TJ VSS Košice, ktorá sa nachádzala neďaleko Hlavnej vlakovej stanice, v Mestskom parku, v Petrovom sade.

V druhej polovici 60. rokov už v Československu obhajovala kulturistika štatút športu uznaného Ústredný výborom Československého zväzu telesnej výchovy (presnejšie od 13. apríla 1964 existovala vo forme Komisie kulturistiky pri vzpieračskej sekcii) a to aj vďaka úsiliu v Košiciach pôsobiacich Milana JABLONSKÉHO (1935-2020) a Alexandra BAČINSKÉHO (1936), v Bratislave pôsobiacich Jozefa MAZÁGA (1932 - 2006), Juraja VIŠNÉHO (1937), Juraja PIPASÍKA (1940) a spol. A samozrejme aj nadšencov a uznávaných odborníkov na kulturistiku z Čiech, ktorými sa v priebehu času stali páni Vojtěch FIALA, František BULVA, Ladislav FILIP a Emil MULLER. Práve Alexander BAČINSKÝ po Klériho začiatočníckom období sa stáva jeho trénerom a spolupráca Kléri – Bačinský (ten zastáva post predsedu Slovenského zväzu kulturistiky, zároveň je aj šéf trénersko-metodickej komisie tzn. prvým trénerom československej reprezentácie a to v období 1970 - 1978) prináša v krátkej dobe pozoruhodné výsledky.

V tom čase súťažiaci na pohárových súťažiach v kulturistike (napr. Cena Mladej gardy, Pohár časopisu Tréner) sa delili do kategórii na základe výšky a samotné súťaže pozostávali zo silovej časti (hodnotili sa výkony v čelnom drepe, v tlaku v ľahu na rovnej lavici a v bicepsovom zhybe s veľkou činkou) a z hodnotenia svalového rozvoja. Samozrejme, nie každý s tým súhlasil a tak v roku 1968, na 1. Majstrovstvách Československa v kulturistike, bolo prijaté kompromisné riešenie – súťažiaci museli iba zvládnuť limit v silových cvikoch, pričom hmotnosť činiek sa určila na základe aktuálnej váhy súťažiaceho. Kto nezvládol prekonať resp, zvládnuť stanovený limit, nemal šancu súťažiť. A práve na spomínané pravidlo doplatil v tom čase 26 ročný Ladislav KLÉRI. Už v roku 1968 na Majstrovstvá Československa prichádzal ako krajský víťaz (na Slovensku a v Čechách sa konali krajské šampionáty v kulturistike) a zároveň aj ako vážny súper pre podstate známejšieho Juraja Višného (ten sa stal víťazom prvej oficiálnej kulturistickej súťaže na území Československa v roku 1964, Veľká cena Mladej Gardy Bratislava, popularitu získal v roku 1966 vďaka hereckej role Supermana vo filme Kdo chce zabít Jessii?). Kléri bhužiaľ na 1968 Majstrovstvách Československa nedokázal zdvihnúť stanovenú záťaž v benchpress-e a zo súťaže vypadol rovnako, ako ďalších 6 súťažiacich. Višný sa napokon stal víťazom najvyššej súťažnej kategórie nad 175cm, zároveň absolútnym víťazom šampionátu a my môžeme iba špekulovať nad tým, ako by dopadol priamy súboj Višný vs Kléri.

V ďalších rokoch už ale Kléri nezaváhal, po emigrácii Juraja Višného na domácej scéne nepoznal chuť porážky a postupne získal tieto výsledky:

• 1969 ... Majster Československa a Slovenska
• 1970 ... Majster Československa a Slovenska
• 1971 ... Majster Československa a Slovenska
• 1972 ... Majster Československa a Slovenska
• 1973 ... Majster Československa a Slovenska
• niekoľkonásobný víťaz súťaže Putovný pohár časopisu Tréner
• víťaz súťaže Sandow Mariánske Lázně
• medzinárodný víťaz súťaží v Maďarsku, Poľsku, Litve
• 1970 ... 7. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe Belehrad); Československo ešte reprezentoval Boris Plintovič (7. miesto) a Bohumil Divílek (11. miesto)
• 1971 ... 9. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe Paríž); Československo ešte reprezentoval Marián Juráš (12. miesto) a Vladimír Miško (20. miesto)
• 1972 ... 9. miesto IFBB Majstrovstvá Európy (Mr. Europe)
• 1973 ... 8. miesto IFBB Majstrovstvá sveta (Mr. Universe)

Ladislav KLÉRI – čo po kariére kulturistu?

Kléri súťažnú kariéru ukončil v roku 1973, vo veku 31 rokov. O rok neskôr získal titul Majster športu ako ocenenie výnimočných výsledkov, ktoré opakovane získaval na domácej, aj medzinárodnej scéne (do roku 1990 tento titul získalo už iba 6 športovcov z našich športov na Slovensku – Uríček, Holič, Šaray, Jablonický, Kořínková, Prekop; po roku 1990 tento titul už nikto nezískal napriek tomu, že aktuálne platný Zákon o športe dáva takúto možnosť).

Prácu zámočníka vo VSS Košice vymenil za prácu športového maséra – najprv sa venoval vzpieračom, potom prvoligovým futbalistom a 23 rokov pôsobil na Osemročnom športovom gymnáziu v Košiciach. Je známe, že práve Ladislav KLÉRY „pritiahol“ ku kulturistike talentovaného zápasníka Jaroslava HORVÁTHA (aj jeho, rovnako ako Klériho, ku kulturistike priviedlo ťažké zranenie kolena) a bol jeho trénerom v rokoch 1991-1993 (po 3. mieste na 1993 Slovenskom šampionáte v kulturistike sa Horváthovým trénerom stáva Milan Čížek). Z ďalších súťažiacich, ktorých pripravoval predovšetkým na súťaže domácej scény, nesmiem zabudnúť na jeho syna, Ladislava Klériho mladšieho.

Záver

Aj s pomocou Jara HORVÁTHA som sa pokúšal zistiť, čo je aktuálne s Lackom KLÉRIM (ako mu Jaro stále hovorí), ale nedopracovali sme sa k žiadnemu výsledku. Kontaktoval som aj vedenie obce Perín - Chym, kde roky pán Kléri býval, ale jediná informácia, ktorú som získal bola tá, že Ladislav KLÉRI sa odsťahoval do Košíc. Vďaka v Košiciach pôsobiacej Magdaléne KAŽIMIROVEJ (tá absolútnou IFBB Majsterkou Európy v bikinifitness z roku 2012) som však získal kontakt na syna Ladislava KLÉRIHO. Ten mi potvrdil, že otec síce už o bodybuilding nejaví záujem ako v časoch mladosti, vzhľadom na vek sa mu však darí a pripravuje sa spoločne s rodinou osláviť v septembri 80. narodeniny.

Dôkazom toho, že Ladislav KLÉRI je osobnosťou, ktorá sa výrazne zapísala do histórie kulturistiky na Slovensku je aj článok, ktorý nájdete v Ročenke kulturistiky 1971 (viď. ukážka nižšie). On rovnako ako články, ktoré je možné násjť v lokálnych médiách a pripomínali jeho 70. a 75. narodeniny, popisuje športové úspechy pana Klériho a cestu, ktorá napokon viedla k titulu najlepšieho kulturistu Československa svojej doby.

Ročenka kulturistiky 1971, ale aj ďalšie ročenky v pdf formáte, sú voľne dostupné na stránke Hardbody.sk.