Kto bol historicky prvým kulturistom v Čechách?

To, že člen Siene slávy kulturistiky a fitness na Slovensku Juraj VIŠNÝ je historicky prvým Majstrom Československa v kulturistike, je vďaka článkom Ľudovíta MAJORA (ten bol až do svojej smrti, tzn. až do septembra 2016 šéfredaktorom printovej česko-slovenskej verzie časopisu Muscle&Fitness) informácia dobre známa medzi priaznivcami kulturistiky a fitness.
V článku o Josefovi HANTYCHOVI ste mali možnosť sa dozvedieť, že Československo malo už v roku 1947 zastúpenie na kulturistickej súťaži FIH Mr. Universe, ktorú v USA zorganizovala Medzinárodná vzpieračská federácia počas historicky prvého Svetového šampionátu vo vzpieraní uskutočneného mimo Európskeho kontinentu (archívne dokumenty uvádzajú, že súťaž v kulturistike bola do programu spomínaného šampionátu zaradená na návrh Američana Johna GRIMEKA, ktorý ako úspešný bodybuilder mal svoje korene práve vo vzpieraní).
Analýzou dobových historických materiálov zistíte, že už na prelome 20. a 30. rokov boli v Československu dostupné prvé knihy, ktoré sa venovali aj problematike rozvoja svalovej hmoty tzn. bodybuildingu a telesnej krásy. Dokonca nielen pre mužov, ale tiež pre ženy.

A verte mi, že archívne dokumenty staré aj viac ako 100 rokov sústavne poskytujú ďalšie prekvapujúce informácie. Dokonca aj pre mňa. O čom hovorím? Napríklad o zistení, kto bol prvým kulturistom v Čechách a vďaka komu doboví siláci, vzpierači, zápasníci a boxeri mali možnosť ukázať aj svoje svalnaté telá divákom a rozhodcom na prvých bodybuilding súťažiach v rôznych kútoch Európy a aj USA.

Všetko začal Poliak s koreňmi v cárskom Rusku

Ruská federácia kulturistiky a fitness 23. august oslavuje ako deň vzniku bodybuildingu v tejto časti sveta.  Práve v tento deň sa každoročne TOP funkcionári Ruskej IFBB, spoločne s veteránmi, aktívnymi bodybuildermi a sponzormi stretávajú na oslave, ktorú spravidla sponzoruje čestný prezident Ruskej IFBB Vladimír Ivanovič DUBININ. Dôvod osláv je veľmi prostý.

23. augusta 1885 v Petrohrade sprístupnil svojim nasledovníkom rodák z Varšavy (tá bola v tom čase súčasťou Ruského impéria), lekár Wladislaw Francevič von KRAJEWSKI priestory tzv. krúžku atletizmu. Krúžok atletizmu mal k dispozícii izbu v byte Krajewskeho, kde sa cvičilo so záťažami - jednoručnými činkami, veľkými činkami, girjami (mimo Ruska je to dobre známy kettlebell), trénovalo sa aj  s hmotnosťou vlastného tela. Členmi krúžku sa v nasledujúcich rokoch stali nielen najlepší z najlepších vzpieračov vtedajšieho imperiálneho Ruska, ale aj svetovo známi zápasníci, dokonca aj boxeri.

Ku KRAJEWSKÉMU sa hrdo hlásili jeho odchovanci - mimo iných Georg HACKENSCHMIDT (svetoznámy zápasník, vzpierač a bodybuilder), Georg LURICH (zápasník), Gvido MEIER (víťaz prvých Majstrovstiev Ruska v atletizme, vo vzpieraní), Ivan Vladimírovič LEBEDEV (zápasník, tréner a organizátor súťaží, ktorý pokračoval v propagácii Kraevského myšlienok po jeho smrti).

Výnimočnosť KRAJEWSKÉHO podčiarkujú nielen jeho oceňované výnimočné medicínske vzdelanie a schopnosti, ale aj znalosti súvisiace s prácami ďalšieho lekára Ruského impéria Pjotra Franceviča LESGAFTA (zakladateľa vedeckého systému telesnej výchovy v Rusku) a predovšetkým sústavná anagažovanosť pri presadzovaní silových tréningov ako nástroja na udržanie duševnej výkonnosti, zdravia a telesného rozvoja.

• práve Kraevskému sa prisudzuje autorstvo názvu "tjažolaja atletika" (od roku 1895 sa takto v cárskom Rusku označovala skupina troch športov tzn. vzpieranie, všetky formy zápasenia a box; v priebehu času tento názov ostal už iba vzpieraniu)
• je známe, že práve Kraevský bol v roku 1896 predsedom rozhodcovskej komisie vzpierania na prvých moderných Olympijských hrách v roku 1896 v Aténach, kde 4 súťažiaci z Anglicka, Dánska a Grécka súťažili v dvoch disciplínach - v dvíhaní činky najprv jednou rukou a následne obojručne
• a traduje sa, že práve s odkazom na Krajewského "kružok ľubitelej atletizma" sa v 60. rokoch 20. storočia v krajinách Sovietskeho zväzu začala kulturistika/bodybuilding označovať "nekapitalistickým" pomenovaním "atletizmus", alebo "atletičeskaja gimnastika"

Čo má spoločné Česko, cárske Rusko a bodybuilding?

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, práve imperiálne Rusko resp. siláci a zápasníci tohto impéria, na začiatku 20. storočia sa postarali o to, že Česko malo zastúpenie na prvej súťaži v Rusku, ktorú môžeme označiť ako bodybuilding súťaž. Dôkaz som našiel náhodou v jednej z kníh, ktoré sú trvalou súčasťou knižného archívu Siene slávy kulturistiky a fitness Slovenska (a sprístupnené budú v stálej expozícii, na ktorej pracujeme spoločne s Ivanom PAVLISKOM a ďalšími fanúšikmi bodybuildingu).

Po smrti KRAJEWSKÉHO v roku 1901 sa hlavným propagátorom a aktivistom v prospech silových tréningov v Rusku, stal ešte iba 22 ročný študent práv, už spomínaný Ivan Vladimírovič LEBEDEV. V rámci škôl v Petrohrade prichádza LEBEDEV s iniciatívou, výsledkom ktorej bol vznik "krúžkov atletizmu" na miestnych vysokých školách, snaží sa vydávať Ilustrovaný časopis atletizmu (na ktorý nadviaže o pár rokov neskôr časopisom Gerkules), venuje sa trénerskej práci, píše knihy o vzpieraní. A čo je podstatné - angažuje sa aj ako hlavný organizátor súťaží, na ktoré si pozýva spočiatku najlepších zápasníkov Ruského impéria (amatérov a a už aj profesionálov; všetci samozrejme v tréningu využívajú silové tréningy a často súťažia nielen ako zápasníci, ale aj ako vzpierači, alebo boxeri), postupom času aj z celej Európy a aj z USA.

Traduje sa, že vzpieranie je starším bratrancom kulturistiky, ale pravdou je, že koncom 19. a začiatkom 20. storočia najväčšími hrdinami boli zápasníci, ktorí nielenže medzi sebou zápasili "až do víťazného konca" (takže jeden zápas mohol trvať 3, 10, 30, 70 alebo aj viac minút; zápasnícke turnaje sa v týchto rokoch konali aj niekoľko desiatok dní a zápasníci boli tak populárne celebrity, akými v súčasnosti sú najväčšie filmové hviezdy), ale predvádzali aj silové výkony. A tie divákov počas vystúpení v cirkusoch, kabaretoch, divadlách aj kasínach privádzali doslova do nemého úžasu. Súťaží pre vzpieračov bolo málo.

Na najlepších zápasníkov/silákov sa prichádzali v Prahe, Viedni, Paríži, Petrohrade, New Yorku, alebo v Rio de Janeiro pozrieť tisíce fanúšikov a pohľadnice s ich fotografiami boli žiadaný zberateľský artikel, rovnako ako knihy, v ktorých odhaľovali tajomstvá svojich výkonov a úspechov. A organizátori súťaží pre zápasníkov hľadali stále nové a nové atrakcie, ktorými by si udržali záujem divákov. Spočiatku sa spoliehali na výber súťažiacich, medzi ktorými sa spravidla objavil aj černošský súper pôvodom z Afriky, neskôr sa do bojov zapájali zápasníci s čiernou masou na tvári - tá skrívala ich identitu a odhalení boli až v samotnom závere zápasníckej súťaže.

Ivan Vladimírovič LEBEDEV prišiel v imperiálnom Rusku s moderovaním zápasníckych súbojov a presadil, aby samotný turnaj zápasníkov začínal prehliadkou súťažiacich, počas ktorej každého zápasníka predstavil a divákom popísal jeho hlavné úspechy. Samozrejme, zápasník počas prehliadky predviedol nielen svoju silu (napríklad ukázal, koľkokrát dokáže zdvihnúť činky buď jednou, alebo oboma rukami), ale aj svaly, ktoré získal tvrdým tréningom. A podľa vzoru Sandowa (ten v roku 1901 zorganizoval bodybuilding súťaž v Londýne po dnázvom Great Competition), alebo MacFaddena (ten v roku 1903 zorganizoval v New Yorku Physical Culture Exhibition a na nej bodybuilding súťaž o titul Best Developed Man), aj LEBEDEV organizoval po roku 1904 v cárskom Rusku súťaže, kde sa hodnotila iba krása mužského tela. A archívne dokumenty vydali dôkaz, že jednej takejto Lebedevovej súťaže sa zúčastnil aj svetoznámy zápasník z Čiech, Gustav FRIŠTENSKÝ (ten do Ruska prišiel po prvýkrát práve v roku 1904, na pozvanie zápasníka Georga LURICHA).

Kto je Gustav FRIŠTENSKÝ?

Gustav FRIŠTENSKÝ (1.5.1879 - 4.4.1957) paril svojho času medzi najznámejších grécko-rímskych zápasníkov najprv Rakúska Uhorska, neskôr prvej Československej republiky a jeho meno sa právom stalo symbolom sily a celosvetového športového úspechu.

So zápasením začal ako 20 ročný v roku 1899 (v klube Hellas Brno) a v knihe Silný ako Gustav Frištenský uvádza, že počas piatich rokov, ako amatérsky zápasník nastúpil na 2000 zápasov - a v ani jednom prípade neprehral! V roku 1903 získal titul amatérskeho Majstra Európy v zápasení, zúčastňoval sa súťaží vo vzpieraní, vďaka svalnatému a vypracovanému telu (pri výške 180cm sa jeho hmotnosť pohybovala tesne pod hranicou 100kg) bol podobne ako Sandow, Arco, Pandoue a spol. vyhľadávaným modelom pre sochárov v Prahe aj Viedni.

Do tábora profesionálnych zápasníkov Gustav FRIŠTENSKÝ vstúpil v roku 1903, zápasil a stále pracoval ako tovaryš v obchode s mäsom. Jeho súťažnú kariéru pozorne sledoval v Petrohrade a Helsinkách pôsobiaci žiak KRAJEWSKÉHO, rovnako úspešný zápasník Georg LURICH, ktorý v roku 1904 Frištenského pozval na sériu profesionálnych zápasov do Ruska. Denná odmena vo výške mesačnej výplaty mäsiarskeho tovariša sa nedala odmietnuť a tak 25 ročný Gustav prichádza do Helsínk (vtedy patrili cárskemu Rusku), kde spolu s o 3 roky starším Lurichom trénuje a učí sa od neho nové techniky (mimochodom, Frištenský nastupuje v roku 1912 vo Viedni na zápas proti učiteľovi Lurichovi a poráža ho, rovnako ako v roku 1914 v New Yorku, kde sa na ich zápas v Madison Square Garden prišlo pozrieť 30.000 divákov).

Frištenského pobyt v Petrohrade zabezpečuje mecenáš "Krajewského krúžka atletizmu", gróf Georgij Ivanovič RIBOPIER, ktorý nielenže podporoval rozvíjajúce sa Olympijské hnutie, ale sám trénoval podľa silových postupov Krajewského. Dokonca bol hlavným organizátorom súťaží vo vzpieraní v Rusku v rokoch 1900-1911 a hlavným rozhodcom vtedajších Majstrovstiev Ruska vo vzpieraní. V už spomínanej knihe Silný ako Gustav Frištenský je uvedené:

"Gustava pozýva na návštevu predný ruský aristokrat (poznámka IK: Ribopier), veľký podporovateľ zápasu, protektor najväčšieho atletického klubu v Petrohrade. Posiela pre neho sane s ruskou trojkou koní, ktorá ho odváža do klubu, kde cvičia významní a slávni zápasníci. Začínal tu cvičiť aj neskorší majster sveta Georg Hackenschmidt. Silný, energický a trochu kontroverzný ruský zápasník a vzpierač, ktorý je dodnes považovaný za jedného z najväčších atlétov tejto doby. Keď Gustav uvidel telocvičňu a jej vybavenie, bol ohromený. Na stojanoch krásne vyleštené činky, švédske tréningové náradie. Vedľa telocvične kúpeľňa so sprchami. Gróf nepozval Gustava iba na exkurziu. Mal pre neho pripravenú výhodnú ponuku - chcel, aby sa stal druhým trénerom v klube. Ale Gustav chcel zápasiť a tak túto lákavú ponuku odmietol."

Gustav FRIŠTENSKÝ v nasledujúcich rokoch zápasí v Európe, v južnej aj severnej Amerike (z tisícov zápasov prehráva iba výnimočne). Bojuje v 1. svetovej vojne po ktorej súťaži v roku 1919 na tzv. Pershingovej olympiáde, stáva sa profesionálnym Majstrom Erópy v zápasení, získava a pracuje na vlastnom statku, vystupuje ako herec v niekoľkých českých filmoch, šikanovaný je gestapom, aj komunistami a napokon umiera takmer bez prostriedkov (a v zabudnutí) v roku 1957.

Komunisti mu po roku 1948 vyčítajú jeho minulosť profesionálneho zápasníka, napriek tomu mu udeľujú rok pred smrťou (tzn. vo veku 77 rokov) čestný titul Zaslúžilý majster športu. Všetky uvedené informácie podrobne spracované nájdete s rozsiahlym fotomateriálom v už spomínanej knihe Silný ako Gustav Frištenský.

Frištenský prvý český bodybuilder?

Gustav FRIŠTENSKÝ do imperiálneho Ruska prichádza ešte raz, v roku 1908 a na ceste ho sprevádza už aj jeho manželka. Prvou zastávkou pre dvojicu mladomanželov bola Moskva, kde sa Gustav zúčastňuje tzv. súťaže krásy mužskej postavy (konkurs krasoti mužskoj figuri; pripomeniem - v Rusku za podobnými súťažiami stál šikovný organizátor Lebedev).

Podľa dobových novín Teatr, práve Lebedev je hlavným rozhodcom súťaže. Ten po jednom si pozýva na pódium divadla Akvarium Moskva každého súťažiaceho, diváci najväčším potleskom oceňujú trojicu - Čech Frištenský, Nemec Schwarz a Holanďan Van Riel (o ktorom J. Švub uviedol: "Vysoký a urostlý muž (182 cm, 92 kg) vynikal neobvykle muskulární postavou s kromobyčejně odkrytým reliéfem a oddělením jednotlivých svalů, za něž jej vysoce hodnotili na konkurzech mužské tělesné krásy"). Výsledky? Van Riel tretie miesto, víťazí Schwarz (napriek tomu, že v novinách autor vyzdvihuje výrazne vyššie muskulatúrnosť Frištenského, ktorý pripomína niektoré z klasických antických sôch), Gustav získava striebro.

Ak teda bodybuilding/kulturistika je o silovom tréningu a súťažení, pri ktorom sa oceňuje rozhodcovským zborom muskulatúrnosť a proporčnosť postavy (mimochodom, ako dôvod, prečo Schwraz poráža Gustava v Moskve, autor článku v novinách Teatr uvádza neproporcionalitu medzi dĺžkou nôh a trupu u Frištenského), môžeme o Frištenskom hovoriť ako o prvom českom bodybuilderovi? Ja si myslím, že áno - aký je váš názor?