vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
Počas roku 2024 sme si na stránkach portálu EastLabs.sk a našich socilnych sieťach opakovane pripomínali, že organizovaná kulturistika na Slovensku (a v bývalom Československu) existuje už 60 rokov. Na stretnutiach veteránov bodybuildingu a fitness, ktoré boli zorganizované v Trnave a Hanušovciach nad Topľou (aj vďaka úsiliu Hall of Fame – Siene slávy kulturistiky a fitness na Slovensku a podpore trojice p. Čapla – p. Tomášek – p. Gajňák), sme oceňovali a aj spomínali. Tým, ktorí boli pozvaní na stretnutia, dlhoročný prezident prvej samostatnej bodybuilding organizácie na Slovensku p. Čapla odovzdal ďakovné listy, trojica p. Čapla – p. Tomášek – p. Pavlisko oceňovala po prvýkrát legendy zlatou medailou Siene slávy, najväčšie hviezdy získali unikátne trofeje za členstvo v Sieni slávy.
Do Siene slávy postupne pribúdajú nové mená a dnešným dňom sa jej členom stáva jeden z najvýznamnejších mužov našej kulturistiky zo skupiny tých, ktorých označujeme ako otcovia a zakladatelia. Jeho meno? MVDr. Alexander BAČINSKÝ.
Kto je Alexander BAČINSKÝ?
Igor KOPČEK: o p. BAČINSKOM som počul prakticky hneď, ako som sa v roku 1979 dostal ku kulturistike a to z rozhovorov, ktoré som si vypočul od v Košiciach (resp. na východe Slovenska) pôsobiacich (aktuálne už) bodybuilding veteránov Milana ROLINCA, Jozefa FILIPA, Dušana DUDÁŠA, Jozefa SZTANKAYA, Dušana KNAPIKA a spol. V priebehu času (po rokoch, keď sa kvôli jeho emigrácii meno Bačinský stalo nežiaduce a bolo zakázané o ňom hovoriť) som si jeho meno pripomenul prostredníctvom článkov, ktoré publikoval o trojici Juraj VIŠNÝ – Alxander Bačinský – Milan Jablonský dnes už tiež člen Siene slávy kulturistiky a fitness na Slovensku, Ľudovít MAJOR. Skôr, ako si niečo povieme zo života p. BAČINSKÉHO, pripomeniem, čím je pre svet slovenskej a československej kulturistiky výnimočný:
- patrí medzi niekoľko výnimočných mužov, ktorých označujú ako otcov - zakladateľov organizovanej resp. uznanej kulturistiky v Československu
- zakladateľ historicky prvého oddielu kulturistiky v Československu
- niekdajší predseda Slovenského zväzu kulturistiky
- v IFBB uznávaný a akceptovaný funkcionár
- historicky prvý hlavný tréner reprezentácie Československa (stal sa ním aj vďaka tomu, že na domáce súťaže pripravoval úspešných zverencov Ladislava Klériho, Juraj Lipockého, Jána Tršku a spol.)
- autor odborných článkov s tematikou bodybuilding, ktorých počet presiahol číslo 200; do roku 1980 boli zverejňované v časopisoch Tréner a cvičiteľ a Štart, po roku 1990 tiež v československej edícii Muscle&Ftness
- spoluautor niekoľkých kníh s tematikou kulturistika a kulturizmus – Kulturizmus (1965), ABC Kulturizmu (1967)
- uznávaný medzinárodný rozhodca - ako prvý z našich krajín rozhodoval v roku 1972 v Essene prestížnu súťaž profesionálneho bodybuildingu Mr. Olympia (mimochodom, v tom čase o konečných výsledkoch o poradí legiend Schwarzenegger, Oliva, Zane, alebo Nubret rozhodoval iba 5 členný rozhodcovský zbor)
Kulturistický život Alexandra BAČINSKÉHO
Alexander BAČINSKÝ sa narodil 24. mája 1935 v Užhorode (ten, rovnako ako územie Podkarpatskej Rusi, do roku 1945 patril Československu), veľkú časť života však strávil v Košiciach, kam sa jeho rodičia presťahovali keď mal 9 rokov. So športom začal ako 12 ročný. Spočiatku hrával futbal, ale keď náhle vyrástol a jeho výška presiahla 180cm, športom, ktorý ho následne zaujal, bol basketbal. Basketbal hrával cca 9 rokov na výkonnostnej úrovni (druhú, chvíľu aj prvú ligu za VSS Košice), ale štúdium veterinárneho lekárstva a hlavne pomerne časté zranenia členkov mu nedovoľovali venovať sa výhradne basketbalu na TOP úrovni.
Na strednej škole jeho trápením bola výška (183cm) a nízka hmotnosť (72kg). Aby intenzívnejšie zaťažil svaly (a získal o niečo viac svalovej hmoty), vďaka kamarátom sa chvíľu venoval gymnastike, tú nahradil silovými tréningami. K nim sa dostal prostredníctvom poľského časopisu Sport dla wszystkych, ktorý publikoval aj dobové články venované kulturistike. Vpriebehu času, vďaka prekladom odborných článkov, zhromaždil vo svojom archíve bohatý informačný materiál, ten následne prepojil s teoretickými poznatkami, ktoré získaval z anatómie, fyziológie a biochémie počas vysokoškolského štúdia.
Keď na prelome 50. a 60. rokov vstúpil do vzpieračského klubu, rýchlo zhromaždil okolo seba záujemcov o kulturistiku a keď ich bolo dosť, v roku 1961 sa od vzpieračov osamostatnili. O pár mesiacov neskôr, v roku 1962 práve Alexander BAČINSKÝ založil prvý kulturistický klub/oddiel v Československu (ako súčasť telovýchovnej jednoty VSS Košice). Nečakane tak prekonal spočiatku aktívnejšiu „bratislavskú skupinu kulturizmu“, na čele ktorej stála ďalšia naša bodybuilding legenda, Juraj VIŠNÝ. Mimochodom, člen Siene slávy kulturistiky a fitness Juraj VIŠNÝ a Alexander BAČINSKÝ sa stali celoživotnými blízkymi priateľmi.
V „košickej skupine kulturizmu“ pôsobil ďalší z „otcov zakladateľov“ organizovanej kulturistiky na Slovensku/ v Československu, absolvent Fakulty telesnej výchovy Karlovej univerzity (vtedy to bol ešte Ústav telesnej výchovy a športu) Mgr. Milan Jablonský - po ukončení štúdia v Prahe nastúpil na pozíciu asistenta na katedre telesnej výchovy Lekárskej fakulty Košice (tu založil kulturistický krúžok pri telovýchovnej jednote Slávia Univerzita Košice).
Nadšenie pre kulturistiku, snaha dosiahnuť, aby kulturistika aj v socialistickom Československu sa stala uznaným športom, spojila osobnosti zo Slovenska a Čiech a 13. apríla 1964, vytvorením komisie kulturistiky pri vzpieračskej federácii ich úsilie bolo odmenené – kulturistika už 60 rokov existuje ako organizovaný šport. Predsedom komisie sa stal najstarší a najskúsenejší z priekopníkov Vojtech Fiala, medzi jej ďalšími piatimi členmi okrem Juraja Višného nemohla chýbať ani dvojica Bačinský - Jablonský z Košíc.
Komisia musela zvládnuť v krátkom čase neuveriteľné množstvo práce. Od tvorby kulturistických pravidiel, cez prípravu metodických materiálov (Alexander Bačinský spolu s Ladislavom Filipom boli hlavnými metodikmi), cez tvorbu súťažných pravidiel, organizovanie prvých školení pre trénerov, cvičiteľov a kulturistických rozhodcov, až po písanie a následné publikovanie množstva populárnych článkov (najmä v časopise Tréner a cvičiteľ). V tom všetkom bol angažovaný Alexander BAČINSKÝ.
Najlepším spôsobom, ako ukázať verejnosti reálnu a nie médiami v 60. rokoch veľmi skreslenú podobu kulturistiky (ako šport prichádzajúci zo západu stále musela bojovať o priazeň štátnych orgánov, nechýbali aj verejne prezentované odmietavé stanoviská) sa ukázali súťaže. Keď sa koncom novembra 1964 v Bratislave pod názvom Veľká cena Mladej gardy uskutočnila prvá kulturistická súťaž nielen na Slovensku, ale v Československu, v tom čase 29 ročný Alexander BAČINSKÝ na nej pôsobil ako hlavný rozhodca. Samozrejme, mal aj súťažné ambície, ale keď na prvom ročníku súťaže O putovný pohár časopisu Tréner a cvičiteľ (bolo to v roku 1965) skončil v najvyššej výškovej kategórii na 4. mieste, rozhodol sa v kulturistike angažovať už iba ako funkcionár, organizátor a publicista.
Je známe, že zásluhou slovenského vydavateľstva Šport vyšla v roku 1965 v Československu pod názvom Kulturizmus kniha, ktorá sa okamžite stala doslova bibliou pre všetkých nadšencov kulturistiky u nás. Aj na nej sa ako spoluautor podieľal práve Alexander BAČINSKÝ.
Po založení komisie kulturistiky, zorganizovaní prvých súťaží, práci na knihách s tematikou kulturistika, Alexander BAČINSKÝ sa ako šéf Slovenskej komisie kulturistiky podieľa v roku 1968 aj na zorganizovaní historicky prvých Majstrovstiev Československa v kulturistike. Tie sa uskutočnili v priaznivých podmienkach tzv. Pražskej jari (od januára až do augusta 1968 v Československu bola výrazná snaha zbaviť politickej aj výkonnej moci tzv. stalinské vedenie komunistickej strany, prísny policajný komunistický režim sa zmenil na podstatne demokratickejší, zrušila sa dokonca cenzúra). Šampionát prebehol v Bratislave, získal si nečakaný záujem printových médií, dokonca aj televízie a súťaž sa stala celorepublikovou senzáciou. Aj na tejto súťaži (kde sa absolútnym víťazom stal Juraj VIŠNÝ) bol Alexander BAČINSKÝ v úlohe hlavného rozhodcu.
Po založení samostatného Československého zväzu kulturistiky (stalo sa tak v máji 1969) BAČINSKÝ sa ujal funkcie metodika a zároveň štátneho trénera reprezentácie, ktorá sa pripravovala na svoje historicky prvé vystúpenie vo svetovej organizácii IFBB (zväz sa stal členom IFBB práve v roku 1969, 2. Majstrovstiev Československa v kulturistike sa ako hosť zúčastnil prezident IFBB Ben Weider).
Aj prvá cesta kulturistického reprezentačného výberu na IFBB Majstrovstvá sveta (v septembri 1970 v Belehrade) sa uskutočnila pod organizačnou taktovkou Alexandra BAČINSKÉHO, ktorý sa spoločne s prezidentom nášho zväzu Ladislavom FILIPOM zúčastnil volebného IFBB Kongresu, kde prispeli k opätovnému zvoleniu Bena Weidera za prezidenta (ten zastával túto pozíciu až do roku 2006, kedy ho nahradil Rafael Santonja).
Pamätné pre československú kulturistiku sa stali IFBB Majstrovstvách sveta 1971, ktoré sa uskutočnili v Paríži. Naši reprezentanti síce opäť nedosiahli na finálové pozície, ale stretnutie s Arnoldom (ten vystúpil exhibične a Bačinský a spol. mali možnosť sledovať jeho spoločný tréning s Francom Colombom) bolo obrovskou inšpiráciou.
Rok 1972 určite je jedným z vrcholov funkcionárskej kariéry Alexandra BAČINSKÉHO. V tomto roku sa IFBB Majstrovstvá Európy aj súťaž Mr. Olympia konali v nemeckom Essene, kam Bačinský pricestoval iba s jediným reprezentantom, ktorým bola vtedajšia najväčšia hviezda československej kulturistiky, jeho zverenec Ladislav KLÉRI. Bačinský ako prvý z našich krajín rozhodoval práve v Essene prestížnu súťaž profesionálneho bodybuildingu Mr. Olympia, ktorá sa konala súbežne s Európskym šampionátom v kulturistike (mimochodom, v tom čase o konečných výsledkoch o poradí legiend Schwarzenegger, Oliva, Zane, alebo Nubret rozhodoval iba 5 členný rozhodcovský zbor.
Nasledujúce tri roky kulturisti Československa nesúťažili na medzinárodnej scéne a tak výsledky Petra STACHA (titul Majstra Európy 1975) a Petra TLAPÁKA s Aloisom PEKOM (tituly Majstrov Európy v roku 1976) boli pre zvyšok sveta mimoriadnym prekvapením.
Alexander BAČINSKÝ možnosť vycestovať (a stretnúť sa s priateľmi, s ktorými prispeli k založeniu organizovanej kulturistiky v Československu a ktorý emigrovali do zahraničia resp. legálne Československo opustili po roku 1968 – reč je o dvojici Milan JABLONSKÝ a Peter MULLER) získal ako štátny tréner v roku 1976, keď sa spoločne s Petrom Stachom zúčastnili v Kanade zorganizovaných IFBB Majstrovstiev sveta.
Keď v roku 1977 na pozíciu štátneho trénera reprezentácie Československa nastupuje v Mariánskych Lázních pôsobiaci Luděk NOSEK, Bačinský sa stáva predsedom komisie vrcholového športu Československého zväzu kulturistiky.
Zdôrazniť treba, že všetky spomínané pozície Bačinský zastával ako „neprofesionálny funkcionár“ tzn. nebol zamestnaný vo zväze na plný úväzok. Od roku 1964 sústavne pôsobil na Katedre parazitológie Vysokej školy veterinárskej Košice ako vedecký a pedagogický pracovník. Vďaka tomu mal v roku 1980 pôsobiť ako odborný parazitológ v Ugande, kam aj spoločne s rodinou vycestoval 1. marca 1980.
Pri prestupe v Nemecku, na letisku vo Frankfurte nad Mohanom však požiadal o azyl (v záznamoch Štátnej bezpečnosti, ktorá Alexandrovi BAČINSKÉMU venovala pozornosť aj kvôli jeho angažovaniu sa v bodybuildingu v Československu, sú dostupné dokumenty potvrdzujúce, že zvažoval emigráciu už v roku 1967), následne sa spojil s Milanom JABLONSKÝM (ten rodine Bačinských pomerne rýchlo vybavil prácu a zároveň pobyt za Atlantickým oceánom) a takmer 2 roky pôsobil v Kanade. Po roku 1982 jeho druhým domov sa stal nemecký Straubing (mestečko v dolnom Bavorsku na juhu Nemecka).
Takmer 20 rokov bolo zakázané mená Bačinský, Jablonský, Višný, Szalay a spol. v Československu spomínať a až po novembri 1989 sme sa aj u nás dozvedeli, že Alexander BAČINSKÝ sa po emigrácii do zahraničia už k funkcionárčeniu v kulturistike nevrátil. Na lokálnej úrovni sa však angažoval v presadzovaní kondičných silových tréningov (vo forme fitness aktivít) pre širokú verejnosť, pri rehabilitácii (aj športovcov), alebo ako športovú aktivitu pre vekovo starších. V článkoch, ktoré písal (aj na podnet Ľudovíta MAJORA) Alexander BAČINSKÝ pre československé vydane časopisu Muscle&Fitness, rovnako ako viacerí ďalší veteráni bodybuildingu, neskrýval svoje sklamanie z cesty, na ktorú bodybuilding vykročil a výrazne sa odklonil od sloganu propagovaného v už spomínanej knihe o kulturistike z roku 1965 – zdravie, sila, krása.
Alexander BAČINSKÝ nás definitívne opustil 19. augusta 2022 a v nebeskej činkárni sa pripojil k ďalším legendám československého bodybuildingu, ktoré v 60. rokoch 20. storočia vybudovali základy športovej kulturistiky v našich krajinách. Sú to Mgr. Milan JABLONSKÝ a Jozef MAZÁG zo Slovenska, Prof. Ladislav FILIP a Prof. František BULVA z Čiech. Od dnes sa stáva oficiálne ďalším členom Siene slávy kulturistiky a fitness na Slovensku.
