vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
História bodybuildingu je veľmi úzko spätá s vystúpeniami silákov, prvých zápasníkov či boxerov a samozrejme aj vzpieračov. Tí svoju silu prezentovali na prelome 19. a 20. storočia v rozmanitých a divácky atraktívnych súťažiach a exhibičných vystúpeniach, ktoré boli nezriedka súčasťou programu cirkusov, nočných klubov, divadiel a kasín. Podobne ako Československo sa môže odvolávať na svojho hrdinu Gustava Frištenského (smelo ho môžeme označiť za prvého svetovo známeho bodybuildera z našich krajín), aj Poľsko má dokonca až dvoch silákov s bodybuilding postavou, ktorí prakticky v rovnakom čase ohúril celý svet. Ich mená? V našich končinách menej známy Otto NOWOSIELSKI, ktorý si vybral umelecké meno Otto ARCO a Wladyslaw KUCHARCZYK, ktorého vo svete sily poznajú pod umeleckým menom Bobby Pandour.
Kto bol Wladyslaw KUCHARCZYK – Bobby PANDOUR?
O najlepších silákoch, vzpieračoch a prvých bodybuilderov z prelomu 19. a 20. storočia sa popísali stovky článkov, napriek tomu v prípade niektorých z nich sú časti ich života doslova záhadou. Platí to aj pre Wladyslawa KUCHARCZYKA (168cm/72,5kg) o ktorom sa svojho času tvrdilo, že jeho postava je podstatne lepšia ako tá, ktorú na pódiách v USA a Veľkej Británii predvádzal Eugene SANDOW. A spory sa vedú aj v súčasnosti.
Prečo Wladyslaw KUCHARCZYK - Bobby PANDOUR nebol tak úspešný ako Sandow? Jednoducho nedokázal do svojho exhibičného programu zaradiť silové cviky s tak vysokou záťažou ako Sandow, nevenoval sa ani zápasu a pravdu povediac, podcenil reklamu.
O Wladyslawowi dostupné údaje tvrdia, že sa narodil v poľskej časti cárskeho Ruska medzi rokmi 1876 až 1882 (tzn. presný dátum jeho narodenia je stále záhadou, aj keď v dostupných materiáloch sa načastešie spomína rok 1876). Spoločne s bratom Ludwigom vytvoril Wladyslaw gymnastické duo, ktoré divákom predvádzalo náročné cviky na hrazde, akrobatické kúsky, ktorých súčasťou bolo balancovanie na rukách, vyvažovanie partnera. Neboli zlí, ale po ich príchode do Londýna na prelome 19. a 20. storočia však záujem divákov o silové vystúpenia, zápasníkov, prvých vzpieračov a box rástol geometrickým radom, klasické gymnastické vystúpenia išli do úzadia. A Kucharczykovci museli riešiť otázku – čo ďalej, ako získať viac pozornosti?
Našťastie, získali priazeň Ludwiga DURLACHERA, ktorý vo svete sily je známy pod umeleckým menom prof. Attila a práve DURLACHER správne odhadol Wladyslawov potenciál. Na jeho návrh prichádza zmena a z Poliaka Wladyslawa KUCHARCZYKA sa stáva Bobby PANDOUR, ktorý v rámci vystúpení, po gymnastických akrobatických kúskoch, venuje viac priestor pózingu (ktorý sa v tom čase označoval ako muscle control). Aby zvýraznil prepracovanosť svojho tela, používa Wladyslawa KUCHARCZYK - PANDOUR po prvýkrát úpravu pokožky (na telo si nanáša púder), v rámci pózingu práve on začal ako prvý používať dobre známy postoj, využívaný aj v súčasnom bodybuildingu tzv. gorilu resp. most muscular.
Bobbyho muskulatúrna postava získava okamžite zaslúženú pozornosť. Od roku 1904 sú jeho fotografie súčasťou článkov vo Veľkej Británii vydávaného časopisu Health & Strength, francúzsky La Culture Physique mu venuje titulnú stranu časopisu (a určite ho netrápilo, že mu meno PANDOUR skomolili na PENDOUR) a gymnastické vystúpenia s bratom na trvalo obohacuje o divákmi žiadané a oceňované pózovanie.
Vďaka článkom v časopisoch, ale aj fotografiám, na ktorých má Bobby PANDOUR aj na dnešné pomery viac ako dobrú proporčnosť skombinovanú s prekvapujúcou formou, stáva sa takmer rovnakým bodybuilding idolom, akým bol jeho veľký súper, už spomínaný Eugene Sandow. S tým rozdielom, že za svoje vystúpenia pýtal Bobby výrazne menej peňazí – stal sa tak akousi lacnejšou „náhradou“ Sandowa, ktorý sa úmyselne vyhýbal vojenskej službe v cisárskom Prusku a tak sa väčšinu času zdržiaval v USA. Bobby PANDOUR tak pravidelne vystupoval na rôznych miestach Európy, vrátane Paríža a Viedne.
V roku 1907 prichádzajú pre bratov KUCHARCZYKOVCOV konečne zaujímavé pracovné ponuky aj z USA a nasledujúcich 8 rokov obaja vystupujú od východného až po západné pobrežie Spojených štátov. Neboli síce vždy hlavným číslom programu ako to bolo v prípade Sandowa počas turné v USA, ale zarábali násobne viac peňazí ako v Londýne (záujem o Sandowa bol v USA spočiatku minimálny, vzrástol však vďaka neúnavnej práci a talentu promotéra Florenza Ziegfelda Jr., syna nemeckého emigranta, ktorý odhadol potenciál Sandowa a už v roku 1893, počas na výstavy World’s Columbian Exposition konanej pri príležitosti 400. výročia objavenia Nového sveta tzn. Ameriky, bol Sandow senzáciou; je známe, že Ziegfeld „zobchodoval“ napríklad aj vstup členov americkej high society do zákulisia, kde sa osobne a nerušene mohli pokochať pohľadom na Sandowa resp. sa ho dotknúť).
Počas vystúpení v cirkusoch Ringling Brothers Circus a Keith Circus bol Bobby PANDOUR predstavovaný publiku ako World´s Best Physical Specimen. Počas aktívnej činnosti Bobby PANDOUR sústavne trénoval. Okrem gymnastických cvikov používal koncentrické napínanie svalov (rovnaký princíp tréningu sa stal podstatou systému Systému dynamického úsilia publikovaného v 30. rokoch 20. storočia aj v Československu), využíval tiež širokú paletu cvikov s činkami a pretože odmietal tréningy s ťažkými záťažami, jeho činky neprevýšili hranicu 10lbs (cca 4,5kg). Vždy, keď mal voľnú chvíľku počas dňa (tzn. aj niekoľkokrát za deň), napínal svaly, robil kliky, vešal sa na hrazdu, alebo robil stovky opakovaní so svojimi ľahkými činkami, prípadne cvičil s gumovými expandermi.
Čo sa týka tréningu nôh (tie mal Wladyslaw KUCHARCZYK – Bobby PANDOUR nesporne lepšie ako Sandow), zaťažoval ich iba jedným cvikom – s bratom na pleciach chodil hore dole po schodoch v hoteloch, v ktorých bývali. Zrejme aj to prispelo k vydefinovanosti gluteálov, ktorú v bodybuildingu ukázali po prvýkrát profesionálni bodybuilderi až o 80 rokov neskôr, na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia (napr. Rich Gaspari, alebo Renel Janvier).
Spoločne s bratom vystupoval Wladyslaw KUCHARCZYK – Bobby PANDOUR exhibične až do roku 1915, kedy sa nešťastne zranil počas vystúpenia v Cincinnati. Zo zranenia sa už nikdy úplne nezotavil. Usadil sa v New Yourk-u, našiel som však informáciu, že niekoľko rokov pred smrťou sa však vrátil do Európy, kde pózoval ako model viacerým umelcom (sochárom/maliarom) Pruska a Nemecka (málokto napríklad vie, že v roku 1919, v povojnovom Nemecku, zo Saint Petersburgu pochádzajúci homosexuálne orientovaný Sascha Schneider, dvorný maliar ilustrácií pre známe knihy Karla Maya Winnetou, Old Surehand atď., založil v Drážďanoch tzv. Kraft-Kunst-Institut, čo bola v podstate dobová činkáreň prístupná pre priaznivcov bodybuildingu, vyzdobená sochami a obrazmi s tématikou bodybuilding resp. mužské svalnaté telo).
K upadnutiu záujmu o Bobby PANDOURA po jeho smrti (zomrel v New Yorku v roku 1920 tzn. o 5 rokov skôr, ako Sandow) prispela aj skutočnosť, že na rozdiel od Sandowa, Hackendschmidta a ďalších, on princípy svojich tréningov nikdy nespísal do kníh, neangažoval sa pri vydávaní časopisu (ktorý by sekundárne využil na seba propagáciu tak, ako Sandow, Hoffman, alebo Weider) a ani nepodnikal s predajom tréningových plánov. Napriek všetkému, Otto NOWOSIELSKI a Wladyslaw KUCHARCZYK sú nespochybniteľne prvými bodybuildermi s koreňmi v Poľsku, ktorých obdivoval ceý svet a ktorí narušili hegemóniu prvých bodybuilderov z Nemecka (resp. s koreňmi v Nemecku/Prusku) z prelomu 19. a 20. storočia.
