Igor KOPČEK: na Slovensku si v tomto roku pripomíname nielen 60. výročie organizovanej kulturistiky, ale zároveň aj 50. výročie organizovaného silového trojboja - powerliftingu. Nielen v silovom trojboji sa angažoval Prof. Ing. Tibor Kvačkaj, CSc., o ktorom sme na našom portáli zverejnili profilový článok pred takmer 18. rokmi. Nech sa páči, čítajte.
Prof. Ing. Tibor Kvačkaj, CSc - život sa mi točí okolo železa
Igor Kopček: písal sa rok 1983 a ja som začiatkom septembra nastúpil na vysokú školu. Od kamarátov som dostal kontakt na človeka, ktorý viedol vysokoškolský oddiel kulturistiky. Aj keď som z areálu Vysokej školy technickej čo-to poznal, trvalo mi pomerne dlho, kým som našiel kanceláriu, kde tento človek sedel. Spomínam si, že som k nej kráčal popri obrovskej zbierke minerálov, ktoré tam sú pravdepodobne aj dnes (pripúšťam, nebol som tam už roky, možno sa mýlim). Vtedy som netušil, že kráčam k budúcemu profesorovi (kto sa pohybuje v akademickom svete vie, že tento titul získavajú iba ozaj výnimoční ľudia), ktorý sa okrem práce presadí aj vo viacerých silových športoch. Nebudem tajiť ... som rád, že sa poznáme, už aj preto, že v kulturistike, powerliftingu a predovšetkým v armwrestlingu je ľudí jeho razenia veľmi málo. Ja ho poznám pomerne dobre a vy máte možnosť bližšie sa zoznámiť s Prof. Ing. Tiborom Kvačkajom, CSc.
Meno a priezvisko: Prof. Ing. Tibor Kvačkaj, CSc.
Dátum narodenia: 27. 6. 1952
Vzdelanie: vysokoškolské – Hutnícka fakulta TU v Košiciach
Najvýznamnejšie úspechy športovcov Power Sport Club – ATU Košice:
Ing. Severín Toma ... 1. miesto M-ČSSR v kulturistike - juniori (1981)
Ing. Jozef Brnčal ... 1. miesto M-ČSSR v kulturistike - juniori (1987)
Štefan Friedrich ... 1. miesto M-ČSSR v kulturistike - juniori (1989)
Ing. Peter Tatarka ... 4. miesto GP Slovakia Trnava - kulturistika (2001)
Roman Dobranský ... 1. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu PR – juniori kat. 80 kg (2000)
Katka Tóthova
- 2. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu PR – juniori kat. 49 kg (2003)
- 2. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu PR – juniori kat. 54 kg (2004)
- 2. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu ĽR – juniori kat. 54 kg (2004)
Tibor Tóth
- 2. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu PR – juniori kat. 48 kg (2003)
- 3. miesto na majstrovstvách sveta v armwrestlingu ĽR – juniori kat. 49 kg (2003)
Ako ste sa dostali k športu?
Športujem od detstva, ale nikdy som súťažne nepretekal. Venoval som sa lyžovaniu, futbalu a nakoniec od roku 1976 kulturistike, hoci prvé kontakty s činkami som zažil v roku 1964. Dlhých 12 rokov to bolo platonický vzťah k železu, ktorý mal náhodný charakter. Až v roku 1976 som začal študovať metodiku silového tréningu, rôzne tréningové princípy a zároveň verifikovať ich účinnosť sám na sebe. V roku 1978 som sa stal členom oddielu kulturistiky pri vysokoškolskej TJ Slávia VŠT Košice, ktorý od roku 1982 kontinuálne vediem až do teraz.
Charakterizujte prosím svoje pôsobenie v klube.
Pomerne dlhý čas bol oddiel kulturistiky zameraný len na športovú kulturistiku, hoci niektorí pretekári súťažili nie len v kulturistike, ale aj v silovom trojboji. V roku 1984 sa po prvý krát v našom športovom klube, ktorý bol dominantne mužskou spoločnosťou, objavili ženy. Anna Karčáková na prvých ženských majstrovstvách Slovenska v Ružomberku (1986) obsadila v kategórii ženy do 52 kg 2. miesto. V roku 1988 Monika Hrbotická obsadila na M-SSR – ženy do 52 kg 2. miesto a následne M-ČSSR 8. miesto. Tieto najvýznamnejšie údaje uvádzam preto, aby som dokumentoval začiatky ženskej kulturistiky na Slovensku.
V roku 1992 sme založili na Slovensku nové športové odvetvie – armwresting. Po určitom vývoji armvrestlingu v Košiciach, zakotvil aj tento druh športu v oddieli kulturistiky. V roku 1998, vzhľadom na rôznorodosť, aj keď základovo príbuzných športov, ale v metodike tréningu a súťaží diametrálne odlišných, došlo k premenovaniu oddielu na Power Sport Club (PSC) najskôr pri TJ Slávia TU Košice, neskôr pri Akademik TU Košice (ATU Košice). PSC bol vždy vysokoškolským klubom, pre ktorý je charakteristická migrácia členov, poznamenaná dĺžkou vysokoškolského štúdia. Počas vysokoškolského štúdia bol členom oddielu aj napr. Ing. Igor Kopček - dnes úspešný fotograf a športový redaktor v silových športoch.
V 80-tych rokoch minulého storočia sme skoro pravidelne usporadúvali Majstrovstvá východoslovenského kraja v športovej kulturistike dorastencov a juniorov. Okrem toho sme organizovali aj takéto súťaže:
- 1.000x100 kg (1985) kde Výber kulturistov východoslovenského kraja vytvoril československý rekord časom 30 min 15 sec.
- Najzdatnejší vysokoškolák – každoročne
- Majstrovstvá východoslovenského kraja v silovom trojboji (1986)
- Majstrovstvá ČSSR v športovej kulturistike juniorov (1987) a mnohé ďalšie súťaže
Organizovať množstvo súťaži, pripravovať vlastných pretekárov a zvládnuť vedenie oddielu by bolo nemysliteľné bez vynikajúcej pomoci funkcionárov oddielu a tiež všetkých členov, ktorým aj touto cestou ďakujem a zároveň prosím o odpustenie, že ich neuvádzam z určitých dôvodov menovite.
Profilovali ste sa ako organizačne silná skupina, aká bola Vaša ďalšia osobná orientácia.
V roku 1990 som bol zvolený za predsedu revíznej komisie SAKST a člena Výkonného výboru Českej a Slovenskej federácie kulturistiky a silového trojboja. Bolo to ťažké obdobie, keď padal starý systém v organizácii, riadení športu a tiež aj štátu a zároveň bolo potrebné za pochodu vytvárať nové štruktúry a vzťahy s novými ľuďmi. A to nie len na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni.
Vďaka aj Michalovi Čaplovi (prezident SAKST a viceprezident ČaSFKaST) sme zvládli excelentne aj toto obdobie budovania samostatného postavenia Slovenska v kulturistike a silovom trojboji. Uvediem len jeden príklad. Slovensko nemalo v silovom trojboji ani jedného rozhodcu s medzinárodnou licenciou. V roku 1991 úspešne zvládli skúšky z medzinárodných pravidiel silového trojboja štyria slovenskí rozhodcovia (Michal Čapla, Milan Čapla, Pavol Müller, Tibor Kvačkaj), ktorým bola udelená medzinárodná licencia.
Slovensko sa prezentovalo v silovom trojboji a kulturistike, ešte vo federálnych štruktúrach, ako združenie s trvalým vzťahom k predmetným športom a to napr. organizáciou Majstrovstiev sveta v PWL v kategórii Mastres (1991 v Bratislave), Dunajského pohára v PWL v Bratislave. Okrem športových zámerov sme vyvíjali silné aktivity aj na poli medzinárodnej športovej diplomacie - napr. Benn Weider navštívil ČaSFR (poznámka: po páde komunistického režimu bol prijatý názov štátu Česká a Slovenská federatívna republika) pri príležitosti usporiadania medzinárodnej výstavy športu v Prahe, po ukončení ktorej prejavil záujem o miesta bitky troch cisárov pri Slavkove u Brna s návratom do Prahy. Nakoniec však pokračoval aj do Bratislavy.
Nechcem detailnejšie sa zahlbovať do spomienok, už len skonštatujem, že po rozdelení ČaSFR, Slovensko v silovom trojboji a kulturistike bolo okamžite etablované do medzinárodných štruktúr bez podmienok, čo mnohým odvetviam športu trvalo dosiahnutie takéhoto stavu oveľa dlhšie. V roku 1993 sme ukončil svoje pôsobenie vo Výkonom výbore Českej a Slovenskej federácie kulturistiky a silového trojboja jej zánikom. Bez emócií a s dobrými priateľskými vzťahmi, ktoré pokračujú aj dnes napr. so Standom Pešátom, resp. Jirkom Hofírkom a mnohými ďalšími reprezentantmi českej kulturistiky a silového trojboja.
V roku 1994 som ukončil svoje členstvo vo výkonnom výbore SAKST. Od roku 1994 do roku 1998 som bol viceprezidentom Slovenskej asociácie armwrestlingu (SAWA).
Ako hodnotíte vývoj kulturistiky a silového trojboja v medzinárodnom kontexte?
90-te roky minulého storočia boli charakteristické nástupom novej generácie kulturistov a silových trojbojárov, pričom určite ku slovenským klenotom môžem zaradiť okrem Mira Patra aj ďalších vynikajúcich pretekárov:
- Ján Germanus
- Dušan Skirkanič
- Anton Mihók
- Štefan Kolšovský
- Jozef Trnka
- Milan Gabrhel
- Dana Matejová
- Eva Svianteková a veľa ďalších
Treba povedať, že títo pretekári si našli miesto na medzinárodnej scéne medzi takými trojbojárskymi stálicami, ako boli resp. ešte sú napr. A. Stanaczek (v kategórii do 52 kg má výkon v trojboji 592,5 kg), A. Sivokon (v kategórii do 67,5 kg má výkon v trojboji 830kg), A. Tarasenko (do 90 kg výkon 935kg), E. Coan (do 100 kg výkon 1000kg), K. Karwoski (do 125kg výkon 1035kg), v kategórii nad 125kg boli napr. pretekári s výkonom nad 1.000kg (K. Salinger, J. Spinov, V. Nalejkin a ďalší).
Kde pracujete a aké je Vaše športové vzdelanie?
Od roku 1980 pracujem na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, kde som nastúpil ako odborný asistent, neskôr docent a dnes univerzitný profesor v odbore materiály. Skoro 12 rokov som vedúci Katedry tvárnenia kovov. Spoločným menovateľom v športe a tiež mojej profesii sa teda stalo železo, vedecké bádanie v oblasti plastických deformácií kovových materiálov. resp. používanie „železa“ pre zvyšovanie športovej výkonnosti.
V športe, rovnako ako pracovnom živote, som sa snažil a neustále sa snažím získavať nové poznatky s ich následnou transformáciou do princípov a implementáciou do tréningových procesov. Okrem kulturistiky, silového trojboja a armwrestlingu, moje silové tréningové plány priniesli úspechy aj športovcom v hokeji, basketbale, boxe a thajskom boxe, hoci bolo potrebné prekonať stereotypy myslenia nie len u športovcov. Tým by som to odpustil, ale aj trénerov, ktorí väčšinou majú negativistický postoj k ťažkým silovým prípravám v medzisúťažných obdobiach. Bez neustáleho vzdelávania aj v oblasti športu si neviem predstaviť svoj odborný vývoj, preto som absolvoval postupne školenie trénerov III. triedy, na Športovej škole v Bratislave trénerstvo II. triedy a v roku 1998 sme ukončili postgraduálne štúdium Tréner I. triedy pre „kulturistiku, silový trojboj a fitness“ na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Určite nie náhodou sa medzi prvými absolventmi trénerov I. triedy pre „kulturistiku, silový trojboj a fitness“ o.i. objavili aj mená Michal Čapla, Milan Čapla, Pavol Müller, Jozef Ovsianka.
Aké máte koníčky?
Mám len dva koníčky, na ostané mi neostáva čas - sú to moja profesionálna práca vedca a vysokoškolského učiteľa a ťažký silový šport. Aj tieto dva koníčky by som musel zredukovať, ak by som nemal 100 percentné rodinné zázemie a pochopenie mojej manželky, ktorá prevzala celú starostlivosť o rodinu nezištne na seba, za čo jej úprimne ďakujem.
Slovo na záver?
Predovšetkým by som chcel zaželať SAKST kontinuálny progresívny rast vo všetkých športových vetvách, prezidentovi Michalovi Čaplovi a viceprezidentom veľa športových úspechov na domácich, ale aj medzinárodných športových súťažiach. Rovnaké želanie vyslovujem aj SAWA a jej prezidentovi Milanovi Čaplovi.
