.jpg)
Poznámka: v USA sa traduje, že najlepší spôsob ako sa presvedčiť o účinnosti akéhokoľvek doplnku výživy, je nájsť konkrétne informácie o jeho aplikácii elitnými ruskými športovcami. Reklama je určite mocný nástroj, ktorý dokáže predať čokoľvek, ale v športovom svete platia (no, aspoň by mali platiť) iné pravidlá a tak myšlienka „čo používajú Rusi, to musí účinkovať“ nemusí byť nesprávna. Je nepochybné, že Rusko napriek ekonomickému zaostávaniu v minulosti na výskum vo vojenskej, kozmickej aj v športovej medicíne vynakladalo nemalé prostriedky, výsledkom ktorých je množstvo dlhodobých štúdií a výskumných prác realizovaných práve v spolupráci s najlepšími športovcami. Ich prioritou bolo získať presné a korektné informácie:
- o reálnych účinkoch doplnkov výživy rôzneho pôvodu aj zloženia a vhodnosti ich aplikácie v jednotlivých druhoch športu
- o optimálnom časovom úseku a období, v ktorom sa tieto doplnky výživy majú aplikovať
- o špecifickom dávkovaní doplnkov výživy použiteľnom pre rôzne športy
- o najvýhodnejších kombináciách dostupných doplnkov výživy
- o účinnej forme ich aplikácie
Cieľom opakovaných vedeckých výskumov realizovaných vo viacerých výskumných centrách bývalého Sovietskeho zväzu (napr. v Sankt Peterburgu - bývalý Leningrad, v Moskve, v Taškente - hlavné mesto Uzbekistanu, ktorý bol v minulosti súčasťou Sovietského zväzu) bolo izolovať z prírodných zdrojov látky, ktoré by v ľudskom organizme pozitívne ovplyvňovali zadržiavanie dusíka, syntézu a obnovu telesných bielkovín, eliminovali katabolické procesy, podporovali a predlžovali pracovný výkon (Rusi na to majú zaujímavý výraz „robotospasobnosť“), znižovali únavu, urýchľovali regeneráciu a napomáhali organizmu ľahšie zvládnuť náročné klimatické podmienky.
Napriek často opakovaným tvrdeniam, že tieto látky sa mali primárne využívať ako podporné prostriedky pri medicínsky zdôvodnených prípadoch (napr. pri kachexii - rozsiahly telesný úpadok sprevádzaný výrazným poklesom hmotnosti tela, slabosťou a nechutenstvom, obvykle ako následok závažných infekcií, ochorení, nedostatku potravy alebo útrap; pri astenii - celkové oslabenie organizmu sprevádzané zníženou výkonnosťou, astenici majú extrémne štíhlu, útlu postavu; v geriatri; pri oslabení organizmu vplyvom dlhodobého ochorenia, po horúčkovitých stavoch, pri obmedzenom príjme živín atď.), skutočnosť je celkom iná – tieto prostriedky sa mali využívať predovšetkým na zvýšenie bojaschopnosti a odolnosti armády.
Až sekundárne, pri odhalení ich prekvapujúcich účinkoch na ľudský organizmus, sa zvažovalo ich využitie v medicíne a v športe (ako nedopingových prostriedkov na zvyšovanie športového výkonu). Výsledkom takto orientovaného výskumu je skupina prírodných látok, označovaných ako – rastlinné adaptogény.
Rastlinné adaptogény
Pripúšťam, že 50. a 60. roky dvadsiateho storočia boli v športovej medicíne obdobím, kedy sa vo viacerých krajinách „Východného bloku“ (a o niečo neskôr nepochybne aj v krajinách „bloku Zápaného“) experimentovalo najmä s aplikáciou AS a AAS, no po páde „železnej opony“ sa ukázalo, že v Rusku sa už v tomto období veľká pozornosť venovala spomínanej nedopingovej skupine látok prírodného pôvodu s tzv. adaptogénnym účinkom. Výsledky prác výskumných skupín profesora N. V. Lazareva, I. I. Brechmana a I. V. Dardymova potvrdili niekedy až prekvapujúce účinky rastlín (napr. Eleutherococcus senticosus, Rhapotnicum cartahamoides, Rhodiola rosea, Aralia mandshurica, Schizandra chinesis) na organizmus elitných, ťažko trénujúcich športovcov – už po krátkodobej aplikácii dokázali podstatne ovplyvniť tréningové nasadenie, intenzitu, vytrvalosť, koordináciu pohybov, zvyšovali obnovu svalových tkanív, podporili nárast sily, oddialili prejavy únavy, urýchlili regeneráciu po extrémnej fyzickej a psychickej záťaži, skracovali čas nutný na zahojenie svalových zranení, zvyšovali odolnosť voči infekciám i chorobám, tlmili bolesť a v prípade aplikácie krátko pred výkonom preukázali pozoruhodné stimulačné účinky.
Rastlinné adaptogény sú iba jednou z podskupín veľkej skupiny látok, ktoré sa v odbornej literatúre označujú ako adaptogény. Podľa Brechmana a Dardymova do tejto skupiny patria iba tie látky a prostriedky, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:
1. pre organizmus sú neškodné a aj pri dlhodobej aplikácii a extrémne vysokom dávkovaní spôsobujú iba minimálne poruchy jeho fyziologických funkcií (najčastejším prejavom „predávkovania“ látkami zo skupiny adaptogénov je mierny nárast krvného tlaku resp. v prípade aplikácie v neskorých poobedňajších hodinách problémy so zaspávaním)
2. ich pôsobenie na organizmus je nešpecifické, tzn. že zvyšujú jeho odolnosť voči širokému spektru faktorov vyvolaných vonkajším prostredím, fyzickou alebo psychickou záťažou (športovci často nedôverujú suplementom so širokou škálou účinkov, ale reálnym faktom je, že účinky väčšiny adaptogénov sú univerzálne použiteľné a z ich aplikácie môžu profitovať takmer všetky športové odvetvia)
3. môžu spolupôsobiť pri normalizácii rozličných patologických stavov bez ohľadu na to, čo ich spôsobilo a ich pozitívne účinky sa prejavujú aj pri nízkom dávkovaní
Prvé ruské adaptogénne účinné látky boli pôvodne syntetického pôvodu (napr. DIABAZOL), ale pri hodnotení ich biologickej aktivity vedci zistili, že účinnosťou sú slabšie ako látky prírodné. Zvlášť vysoká adaptogénna účinnosť bola zaznamenaná pri látkach získaných z niektorých rastlín, preto prevážna časť účinných ruských suplementov s adaptogénnym účinkom je rastlinného pôvodu (napr. EKDISTEN, ELTON, LEVETON, FITOTON, SAFINOR, EPSORIN). Známe sú ale aj ruské adaptogény živočíšneho pôvodu (napr. PANTOKRIN a KROPANOL z parožia sobov a jeleňov).
.jpg)
