Rastlinné adaptogény (II) - účinky a ich využitie v športovej príprave

Rastlinné adaptogény (II) - účinky a ich využitie v športovej príprave


Ako pôsobia rastlinné adaptogény

Stresová reakcia predstavuje univerzálny mechanizmus, ktorý pomáha živočíšnemu organizmu chrániť sa pred nepriaznivými vplyvmi rôzneho pôvodu. Podľa teórie o strese a adaptácii (vypracoval ju H. H. Selleye) pri stresovej záťaži kôra nadobličiek produkuje zvýšené množstvo stresových hormónov (glukokortikoidov) schopných mobilizovať vnútorné rezervy organizmu s cieľom získať energiu potrebnú na zvládnutie stresu. Úloha glukokortikoidov je pri strese nezastupiteľná, no ak je ich hladina extrémne a hlavne dlhodobo zvýšená, nepomáhajú ale škodia – katabolicky pôsobia na svalové bielkoviny, oslabujú organizmus, imunitu, znižujú výkonnosť. 

Poznámka: stresom pre organizmus býva v podstate akýkoľvek podnet, ktorý naruší rovnováhu v organizme – môže ním byť zmena vonkajšej teploty (chlad, extrémne teplo), fyzická záťaž (športový tréning, ťažký fyzický výkon), nadmerné psychické vypätie (pred dôležitým výkonom, zvýšené nároky v práci, strata blízkej osoby, strach, depresia), patologický zásah do organizmu (zranenie, úraz, choroba) atď. Stres (najmä pri opakovanom pôsobení) môže pôsobiť na organizmus veľmi negatívne, následkom čoho dochádza v organizme k nežiadúcim zmenám – prejavuje sa rýchly nástup únavy, celková vyčerpanosť, pomalá regenerácia a často nastáva aj pokles hmotnosti spojený s úbytkom aktívnej svalovej hmoty (pripomínam, že glukokortikoidy ako zdroje energie nutnej na zvládnutie stresu využívajú najmä aminokyseliny získané rozpadom svalových biekovín, tzn. že uplatňujú katabolické pôsobenie). 

Pri stresovom podnete rozlišujeme štádium poplachové, štádium odolnosti alebo adaptácie, štádium vyčerpania a glukokortikoidy v každom štádiu zohrávajú kľúčovú úlohu. Na začiatku stresovej reakcie dochádza v organizme k aktivácii systému hypotalamus-hypofýza-nadobličky a adreno-glukagonovému efektu - hovoríme o tzv. poplachovom štádiu, v ktorom dochádza k nárastu hladín glukokortikoidov a následne cukru vysoko nad optimálnu úroveň. Pri sledovaní pôsobenia stresovej reakcie na organizmus po aplikácii rastlinného adaptogénu bola zaznamenaná zaujímavá skutočnosť – na začiatku poplachového štádia adaptogén dokázal podstatne urýchliť odozvu organizmu na stresovú záťaž, ale po dosiahnutí určitej optimálnej úrovne sa hladina glukokortikoidov ďalej nezvyšovala. Poplachové štádium tu bolo podstatne kratšie a aj celkové množstvo vyplavených glukokortikoidov zaznamenané v ďalších štádiách stresu (tzv. štádium odolnosti - adaptácie a vyčerpania) bolo oveľa nižšie ako v prípade stresovej reakcie bez adaptogénu.

Mechanizmus účinku rastlinných adaptogénov nie je ani v súčasnosti uspokojivo objasnený, ale predpokladá sa, že tieto látky umožnia organizmu reagovať na stres okrem zníženia produkcie stresových hormónov (ktoré katabolicky pôsobia na bielkoviny svalovej hmoty) aj zlepšením energetického metabolizmu zaťažovaných tkanív, ovplyvnením adaptačnej reakcie na stres (v prípade športovcov to je tréningová záťaž) následkom čoho nedochádza k prejavom vyčerpania (s tým súvisí skrátenie času nutného na regeneráciu po tréningovej záťaži). 

Poznámka: ťažký a intenzívny tréning (zvlášť silový, aký sa pravidelne realizuje v kulturistike, vzpieraní, powerliftingu, armwrestlingu atď.) podstatne zvyšuje hladiny glukortikoidov nielen počas tréningu, ale aj vo fáze odpočinku. Hladiny ostávajú vysoké aj po dlhodobej fyzickej záťaži, čo znamená, že v tomto čase môžu glukokortikoidy uplatniť svoje katabolické účinky a spôsobiť deštrukciu svalových bielkovín. Pozorovania realizované na pacientoch, ktorí majú trvale zvýšenú produkciu glukokortikoidov (napr. pri Cushingovom syndróme) ukázali, že tieto svoje katabolické pôsobenie uplatňujú najmä na svalstve pliec, paží, pŕs a chrbta. Je zaujímavé, že pri experimentálnom podávaní kombinovaných extraktov pripravených z adaptogénnych rastlín športovcom s posilňovacím tréningom (kulturistika, armwrestling, fitness, plávanie) prevážna časť z nich zaznamenala pozitívne účinky v podobe nárastu svalovej hmoty a sily (resp. v udržaní si jej objemu, sily a výkonnosti počas diéty s nízkym príjmom uhľohydrátov aj tukov a vysokým príjmom bielkovín) práve na svalstve pliec, rúk a pŕs. Tento prekvapujúci účinok bol zvlášť zvýraznený u žien, ktorým sa po aplikácii rastlinných adaptogénov (v spojení s ľahkým posilňovacím tréningom a zvýšením príjmu bielkovín) viditeľne zmenil objem pŕs a zvýšila sa ich pevnosť.

O účinkoch rastlinných adaptogénov

Aj keď som doposiaľ sústreďoval pozornosť na schopnosť rastlinných adaptogénov zvyšovať odolnosť organizmu ich zásahom do stresovej reakcie, výskum preukázal, že z niektorých rastlín je možné získať extrakty, ktoré majú okrem známych účinkov (využívaných často aj nešportujúcou populáciou v tradičnej ľudovej medicíne– napr. stimulácia imunity, látkovej výmeny, zlepšenie kondície, spomaľovanie degeneratívnych zmien v organizme, stimulácia sexuálnej výkonnosti apod.) zvýraznené aj ďalšie pozoruhodné účinky - anabolické a antikatabolické, detoxikačné, hepatoprotektívne účinky, pozitívny vplyv na hladiny cholesterolu a glukózy atď. A práve tieto špecifické účinky sú využívané športovcami na zvýšenie výkonu pri jednorázovej (tzv. stimulačný efekt) aj pri dlhodobej aplikácii (tzv. tonický efekt).

Podrobná analýza účinných látok nachádzajúcich sa v adaptogénnych rastlinách ukázala, že tieto sú pre každú rastlinu špecifické. Mnohé z nich majú na prvý pohľad rovnaké účinky, ale prax ukázala, že niekedy je výhodné využívať kombináciu extraktov získaných z rôznych adaptogénnych rastlín a tak dosiahnuť zvýraznenie požadovaného špecifického účinku. Ruské vedecké skupiny, ktoré sa zaoberali rastlinnými adaptogénmi zistili, že maximálny efekt na zvýšenie športovej výkonnosti majú tieto rastliny:

Rhapotnicum carthamoides – obsahuje ekdysteroidy (ekdysteron, inokosteron), flavonoidy, anthokyany, triterpenoidné glykosidy atď.
Rhodiola rosea – obsahuje jednoduché fenolické zlúčeniny (napr. p-tyrosol, rhodiolosid), flavonoidy (napr. rhodalin, rhodionin, rhodiolgin, rhodiosin), steriny (b-sitosterol, daukosterin), monoterpeny (rosiridol, rosiridin) atď.
Schizandra chinensis – obsahuje schizandrin, schizandrol, gomisin atď.
Aralia mandshurica – obsahuje aralosidy, oleanosidy atď.
Eleuterococcus senticosus – obsahuje eleutherosidy (eleutherosid A-M, sentikosidy), deriváty kyseliny benzoovej, polysacharidy atď.

Poznámka: najznámejšie rastliny s adaptogénnym účinkom sú z týchto čeľadí:
ARALIACEAE – Eleutherococcus senticosus, Aralia mandshurica, Panax ginseng, Aralia cordata var. Sachalinensis, Oplopanax elatus
ASTEARACEAE – Rhaponticum carthamoides
ARASSULACEAE – Rhodiola rosea
GENTIANACEAE – Gentiana pedicellata
LAMIACEAE – Ocimum sanctum
SCHIZANDRACEAE – Schizandra chinensis
SOLANACEAE – Withania somnifera

Výskum sa zaoberal skúmaním iba niektorých obsahových látok, ktoré sa nachádzajú v rastlinách s adaptogénnym účinkom, medzi ktorými boli preukázané výrazné rozdiely v obsahu aj v biologickej aktivite. Priemyselná izolácia čistých účinných látok sa využíva veľmi zriedkavo, pretože okrem ekonomickej náročnosti bolo dokázané, že takto získané látky majú iba niektoré účinky charakteristické pre extrakty pripravené z rastlinných adaptogénov. Snáď jedinou výnimkou je skupina ekdysteroidov, ktoré sú v praxi využívané pre ich výrazné anabolické (a antikatabolické) pôsobenie.




Diskusia k článku:

AMIX diskusia