vznikol aj vďaka podpore od spoločnosti
AMIX Nutrition.
V súčasných fitnesscentrách máte na výber. Silový tréning môžete odcvičiť s vlastnou váhou (na hrazde, bradlách, kruhoch, rebrinách - tzn. švédskom rebríku, ďalej zvoliť môžete drepy, kľuky, rôzne formy výpadov, výskokov, zoskokov atď.), môžete k nim pridať cviky s jednoručnými aj veľkými činkami, kettlebellmi, záťažovými vakmi, aj vestami, kladkami, alebo trénovať môžete na špeciálnych strojoch. Málokto zo sveta bodybuildingu a fitness však vie, že práve k rozvoju špeciálnych strojov výrazne prispel už v 19. storočí pôsobiaci švédsky lekár, ortopéd, rehabilitačný lekár a jeden zo zakladateľov tzv. liečebnej/rehabilitačnej mechanoterapie, Dr. Jonas Gustav Vilhem ZANDER (rehabilitačná medicína a fyzioterapia bodybuilding ovplyvnila naozaj mimoriadnym spôsobom).
Kto je Dr. ZANDER?
V dobovej, ale aj v súčasnej literatúre je Švéd Dr. Jonas Gustav Vilhem ZANDER (1835 – 1920) označovaný za vynálezcu terapeutickej rehabilitačnej metódy mechanoterapie, pri ktorej sa používali špeciálne mechanické zariadenia/stroje (tie v mnohom pripomínajú súčasné fitness troje). Svoju prácu započal ešte počas štúdia na lekárskej fakulte na univerzite v švédskom meste Upsalla (ako študent sa intenzívne venoval gymnastike, pred nástupom na lekársku fakultu pôsobil dokonca ako učiteľ gymnastiky; prvý stroj skonštruoval v roku 1857) a v nasledujúcich rokoch, krok za krokom navrhoval a v spolupráci s technikmi aj skonštruoval celkovo takmer 100 mechanických zariadení/strojov využívaných primárne vo fyzioterapii. Zander stroje umožňovali plynulý a opakovateľný, pravidelný pohyb častí ľudského tela, niektoré z nich nahradili manuálnu masáž.
Švédsko už od čias Per Henrika Linga (1776-1839; svoje tréningové gymnastické cvičenia určené aj pre medicínu, alebo vojenstvo publikoval v roku 1840 v knihe The Basic Principles of Gymnastics – Die allgemeinen Gründe der Gymnastik; vo svete sú práce Linga známe pod označením Švédska gymnastika) využívalo aj tzv. medicínsku liečebnú gymnastiku, pri ktorej cvičiacim a aj pacientom pomáhal asistent. Manuálny odpor, ktorý kládol asistent cvičiacemu, bol premenlivý, neštandardizovaný, ovplyvnený predovšetkým silou asistenta. Preto mladý Dr. ZANDER hľadal postup, ako cvičiacim a pacientom poskytnúť štandardizované cvičenia.
Najvhodnejší spôsob videl v strojoch/zariadeniach, kde sa pomocou závaží a pák menil odpor (posúvaním záťaže na koniec páky sa zvyšovalo zaťaženie daného svalu, na precvičenie ktorého bolo dané zariadenie/stroj určené; presunutím záťaže bližšie k cvičiacemu sa odpor znížil). Stroje boli skonštruované tak, aby umožnili precízne nastavenie záťaže podľa silových možností cvičiaceho. Dokonca časť neskôr skonštruovaných strojov/zariadení Dr. ZANDERA mala aj motorický pohon – tie sa využívali pri rehabilitácii paralyzovaných pacientov ako nástroj brániaci atrofii svalov.
Prvé zariadenia pre tzv. mechanoterapiu Dr. ZANDER skonštruoval už v roku 1864 a dal ich k dispozícii na testvanie študentom na lekárskej fakulte. Po tom, čo dobre zmapoval ich účinok na silu a zdravie cvičiacich, svoju metódu začal uplatňovať v medicínskej praxi na Zander Medico-Mechanisches Institut v Štokholme - ten vybavením v mnohom pripomínal súčasné fitnesscentrá.
Samozrejme, k postupom Dr. ZANDERA sa konzervatívna lekárska obec spočiatku stavala s nedôverou, ale množiace sa informácie o pozitívnych výsledkoch priniesli výsledok – po Štokholme vznikol inštitút využívajúci Zanderove postupy aj v Londýne.
Úspech, ktorý dosiahli jeho zariadenia na Svetovej výstave v roku 1876 (konala sa v Philadelphii; práca Dr. ZANDERA tu bola ocenená zlatou medailou) a v roku 1878 v Paríži vyvolali záujem o ne aj v USA (Zander ďalší inštitút otvára v New Yorku). Napriek vysokej cene, stali sa súčasťou priestorov určených na rehabilitáciu v kúpeľoch pre najbohatších klientov (využívanie Zander zariadení bolo symbolom luxusu a pokojného života, oslobodeného od fyzickej práce), používali ich aj súkromní majitelia na zlepšenie svojho zdravotného stavu. Pripúšťam, že mohli ich využívať aj priaznivci tzv. „physical culture“ aktivít ako nástroje na zlepšenie výkonnosti a prispeli v posledných 2-3 dekádach 19. storočia k rozvíjajúcemu sa nadšeniu pre fyzické a aj prvé športové aktivity.
Dostupné informácie uvádzajú, že do roku 1911 boli zariadenia používané na mechanoterapiu inštalované v 146. krajinách sveta (v takmer 200 Zander inštitútoch), najväčší počet z nich sa nachádzal v Nemecku (v tom čase to bolo centrum silových športov, vrátane vzpierania a bodybuildingu) a USA.
Keď v 70. rokoch 20. storočia uviedol na trh Arthur JONES tréningové stroje značky Nautilus, ich podoba so 100 rokov starými mechanoterapeutickými zariadeniami Dr. ZANDERA je nepopireteľná.
Napriek tomu JONES neoblomne trval na tom, že 20 strojov, ktoré navrhol a postavil na základe svojich skúseností so silovým tréningom (využívali princíp premenlivého odporu), v žiadnom prípade neboli inšpirované výsledkami práce Dr. ZANDERA. Uviedol, že ak by o nich vedel, ušetril by nielen peniaze, ale aj veľké množstvo času pri ich vývoji.
Výsledky svojej viac ako 30 ročnej práce Dr. Zander zverejnil v roku 1892 v knihe "Dr. G. Zander’s medico-mechanische Gymnastik", ktorá vyšla v nemčine (s prílohami v angličtine, taliančine a francúzštine) a nasledujúce roky sa stala žiadanou medzi lekármi zaoberajúcimi sa rehabilitáciou. Zander stroje sú unikáty vystavené na čestných miestach v historických múzeách po celom svete.
