O čo sa vlastne jedná? Existujú nejaké prírodné zdroje tejto látky?
Všetko začalo v roku 1901, keď pán Frederick Gowland objavil jednu z esenciálnych aminokyselín - L – tryptofán. Väčšina z vás určite vie, že esenciálna aminokyselina je tá, ktorú si telo nevie vyrobiť samo, a tak musí byť prijímaná stravou. To je však u tryptofánu mierny problém, nakoľko sa v našej strave vyskytuje spomedzi všetkých aminokyselín najmenej. U bežného zdravého človeka, ktorý prijíma živočíšno – rastlinné zdroje bielkovín je to okolo 1,25 mg denne. Ako dávka na udržanie normálnej funkcie organizmu (u zdravého človeka!) to stačí, ale na vyťaženie maxima možností určite nie. Ale pre ľudí z pralesa, ktorí sa silou mocou chcú živiť korienkami a bylinkami uvediem, že pre dosiahnutie účinku pár malých kapsúl by ste museli zjesť pol kila morčacieho alebo rybieho mäsa. Dobrú chuť.
Prirodzené zdroje tryptofánu sú syry, mlieko, mäso všetkých druhov, sója a ďalšie potraviny s vyšším obsahom bielkovín. Z ovocia je to napríklad banán alebo melón, zo zeleniny tekvica.
Ako pôsobí?
L – tryptofán sa významnou mierou zúčastňuje na niektorých pochodoch v centrálnom nervovom systéme. Je východiskovou surovinou, ktorú mozog používa na tvorbu sérotonínu a melatonínu – neurotransmitérov, ktoré uľahčujú prenos informácií po nervových vláknach.
Medzi krvným obehom a mozgom existuje bariéra (hemato-encefalická bariéra) zložená zo špeciálnych buniek, ktoré tvoria líniu na stene mozgových kapilár (vlásočníc). Tieto bunky pôsobia ako filtre a umožňujú do mozgu prístup iba kyslíku. Väčšina toxických chemikálií a odpadových látok sa tu zastaví a je transportovaná do obličiek a pečene, odkiaľ sa vylúčia.
Behom času ovšem vedci zistili, že niektoré látky môžu touto bariérou prejsť a aminokyseliny sú jedné z nich. Akonáhle sa L – tryptofán dostane do mozgu, spája sa s ďalšími molekulami a vzniká sérotonín.
Kto túto látku potrebuje, aké sú jej výhody a aké sú príznaky jej nedostatku? Existujú nejaké vedecké štúdie o tejto látke?
Kto túto látku potrebuje vyplýva hlavne z toho, čo nám poskytuje. Ide však poväčšine o choroby a ťažkosti vyvolané nedostatkom sérotonínu.
Priame alebo nepriame účinky L – tryptofánu: pomáha vyvolať prirodzenú potrebu spánku, prehlbuje spánok, znižuje latentnú dobu spánku, tlmí bolesti (aj pri cvičení), zlepšuje sexuálne funkcie, pôsobí proti depresiám, mániám, samovražedným sklonom, úzkosti, nervozite, napätiu a strachu, potláča migrénu, redukuje premenštruačný syndróm, zlepšuje náladu, znižuje hladinu cholesterolu, redukuje vysoký krvný tlak, pomáha pri alkoholizme a závislosti na sacharidoch.
Pokusy robené v polovici osemdesiatych rokov (Spinweber, Korner, Carlson) nám potvrdzujú, že tryptofán naozaj pôsobí ako uspávací prostriedok. Jedinci, ktorí užívali 3-5 gramov tryptofánu mali omnoho menšie problémy so zaspávaním, doba spánku sa predĺžila a celkovo sa cítili lepšie.
Vzhľadom k tejto vlastnosti môžeme tryptofán považovať za látku nepriamo ovplyvňujúcu vylučovanie HGH. Je všeobecne známe, že sa rastový hormón vylučuje behom hlbokého spánku. Ľudia, ktorí majú problémy so spaním, veľmi často túto fázu nikdy nedosiahnu, ich organizmus teda produkuje omnoho menej HGH. Keď sa doba spánku predĺži, čo tryptofán dokáže, zvýši sa nádej na to, že upadnete do hlbokého spánku a to by znamenalo výraznejšiu produkciu rastového hormónu.
Tryptofán nemá ale vplyv iba na spánok a vylučovanie HGH, môžeme ho použiť aj ako pomocníka pri diéte. Podľa prevedených štúdii vieme, že ľudia, ktorí berú po jedle tryptofánové suplementy majú medzi jednotlivými porciami omnoho menšiu chuť hlavne na sladké. Hoci mechanizmus pôsobenia celkom presne nepoznáme, bude tento účinok zrejme súvisieť so stimuláciou sérotonínu, čím sa zvyšuje citlivosť mozgu na určité zložky potravy. Pokusy na zvieratách preukázali, že zvieratá kŕmená tryptofánom konzumujú menej sacharidov, ale príjem bielkovín ostal nezmenený. Produkcia sérotonínu teda podľa všetkého spôsobí, že telo dáva prednosť konzumácií bielkovín. Tieto štúdie sú veľmi sľubné (napr. Wurtman, 1978 a 1979) a vedú k myšlienke použitia tryptofánu v liečbe obezity – najmä pre ľudí konzumujúcich veľa sladkostí.
O ďalších štúdiách a názoroch lekárov, psychiatrov a liečiteľov sa dozviete v priloženom texte na konci článku.
Aké je správne dávkovanie? Existujú nejaké vedľajšie účinky?
Americkí lekári a psychiatri odporúčajú dávky od 500 do 1500 mg. Je však treba si uvedomiť, že poväčšine pracujú s vysokokvalitným tryptofánom vyrábaným pre terapeutické využitie. Takže sa budeme držať určitej ,,odchýlky“ pri suplementácií tryptofánom športových spoločností.
Ľudia trpiaci nespavosťou: Odporúča sa 2-4 g 60 minút pred spaním.
U ľudí s nervovými a emocionálnymi ťažkosťami je dávkovanie individuálne a diskutabilné. Poväčšine sa však odporúčajú dávky od 1 do 3 g denne.
Premena tryptofánu na sérotonín metabolicky závisí od prítomnosti vitamínov skupiny B. Ide najmä o pyridoxín (vitamín B6), ale aj niacín (vitamín B3). Mnoho vedcov sa domnieva, že aj vitamín C môže zohrať dôležitú úlohu v premene tryptofánu na sérotonín. Dokázané to zatiaľ nebolo, avšak zvýšená dávka vitamínu C poškodiť nemôže.
Ako sme už spomínali, L – tryptofán je aminokyselina. Najlepšie sa vstrebáva na prázdny žalúdok, pričom by sme ho mali zapiť nejakým sladkým džúsom, alebo krátko po podaní skonzumovať nejaký sacharidový snack, ktorý vyplaví inzulín a pomôže tryptofánu dostať sa tam, kde má. Taktiež sa neodporúča konzumovať bielkovinové jedlo, alebo proteín približne 60 minút pred podaním tryptofánu, nakoľko aminokyseliny majú tendenciu medzi sebou súťažiť.
Vedľajšie účinky sa vyskytujú iba zriedka, avšak niektorí jedinci môžu pri vysokých dlhodobých dávkach pociťovať určité problémy. Výskum, ktorý v roku 1986 urobil Pollack došiel k záveru, že vysoká hladina sérotonínu môže viesť k určitým bronchiálnym ťažkostiam. Ľudia trpiaci astmou by sa preto pred užívaním mali poradiť so svojím lekárom.
Ľudia liečení na depresie musia užívanie tryptofánu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, najmä ak sú liečení inhibítormi MAO.
Poškodená povesť tryptofánu
V roku 1989 bolo zaznamenaných viac ako 1500 prípadov EMS (eosinophil-myalgia syndrom), z ktorých 37 ľudí zomrelo. Práve toto ochorenie bolo spojované s užívaním tryprofánu.
EMS je bolestivé ochorenie bielych krviniek, ktoré napáda svalový a nervový systém. Reakcia FDA (Food and Drug Administration) bola bleskurýchla – skoro zo dňa na deň boli zakázané všetky suplementy a lieky s obsahom tryptofánu na celom území Spojených štátov. Neskôr sa však zistilo, že spojitosť s touto aminokyselinou bola mylná. Išlo o zlý výrobný proces japonskou firmou Showa Denko K.K., pri ktorom sa produkty kontaminovali. Predaj v USA bol zakázaný až do apríla 2005 a teda už v súčasnosti je možné tryptofán zakúpiť aj v Spojených štátoch.
Použitá literatúra:
Knižná:
Gerard Thorne, Phil Emblenton – Suplementy vo výžive, 1. vydanie Pardubice 1999, 576 strán
MUDr. Pavel Malovič – Mlado až do staroby, 1. vydanie Banska Bystrica 2003
Dostupná na internete:
www.biochemicals.com
http://www.ncbi.nlm.nih.gov
Súvisiaci článok:
- O L-tryptofáne ...
